Goralské piesne zneli vo Svidníku už po tretíkrát

Sedemnásteho novembra patril Dom kultúry vo Svidníku všetkým Goralom, ale nielen im, ale tiež všetkým, ktorí majú radi goralskú hudbu, spev a tanec. Prehliadka goralského folklóru sa vo Svidníku konala už po tretíkrát a podľa prítomných návštevníkov, ktorí zaplnili tunajší kultúrny dom bolo zrejmé, že tento typ hudby je im blízky.

„Nazrime na chvíľku do histórie. Píše sa rok 1900 a z poľského mesta Zakopané, ktoré je akýmsi nepísaným sídlom goralov prichádza do obce Duplín okolo 20 goralských rodín. Áno, už takmer 120 rokov sú v tomto regióne gorali, ktorí sem prišli za lepším  a ľahším životom. Bola to rodina Gonšenicová, Stašeľová, Pabinová, Jendroľová, Buzeková, Garaľovská a ďalšie.  Spomínaný rod Gonšenicov je najstarším goralským rodom v Zakopanom a ich rod siaha až do roku 1530.“- týmito slovami otvorila podujatie jedna z organizátoriek podujatia Mgr. Rozália Fuzériová

Ako následne uviedla, Gorali žijú  nielen vo svidníckom, ale i stropkovskom, bardejovskom i vranovskom okrese, napríklad rodina Palubová, Džurmanová, Lizáková, či Kačmarčíková.

Ešte predtým, ako predala  slovo moderátorke podujatia  Katke Strojnej, ktorá je známa moderovaním známej folklórnej relácie Kapura,  pridala citát Jozefa Pitoňáka, gorala zo Ždiaru, ktorý vraví, že goraľom nie je ten, kto nosí goralský klobúk, ale ten, kto má goralstvo vo svojom srdci a svojej duši. A zároveň zaželala každému, kto nosí klobúk s mušľami, aby takým goralom naozaj bol.

Prítomným sa prihovoril poslanec NR SR Mikuláš Krajkovič,  primátorka mesta Marcela Ivančová a tiež členky výboru Zwiazku Podhalan- oddzial Zakopane, teda najstaršieho goralského spolku v Poľsku. Tie poďakovali Martinovi Gonšenicovi, ktorý je rovnako organizátorom podujatia a členom o.z. JAMARO za to, že sa snaží i takýmto podujatím o to, aby gorali, ktorí kedysi prišli do tohto regiónu nezabudli na svoje zvyky, na svoje tradície, jazyk, tance, či spev, na to, čo sem priniesli ich starí rodičia.

Potom už patrilo pódium folklórnej skupine Zespól Klimka Bachledy z poľského Zakopaného. Mladí tanečníci a speváci zaspievali a zahrali viaceré typické goralské piesne a tance a nechýbal ani „zbojnícky tanec  s valaškami“, ktorý prítomní odmenili veľkým potleskom.

Predstavil sa i tzv. „Goralský expres“, najrýchlejší  a najúspešnejší slovenský rýchlostný lyžiar, rodák zo Ždiaru, hrdý goral, piaty najrýchlejší lyžiar na svete s rýchlosťou 223,4 km/h, 30 ročný Michal Bekeš, ktorý  Slovensko reprezentuje v upravenej kombinéze s goralským motívom.

Pavol Džurman, rodák z Mníška nad Popradom zas predviedol plieskanie bičom, ktoré je, ako sme sa dozvedeli hudobným nástrojom.

Na pódiu nechýbal ani rodák z Lendaku, ktorý už viac ako 20 rokov žije v obci Bokša neďaleko Stropkova František Lizák. Predstavil sa spolu so svojou rodinou, s ktorou zahrali a zaspievali známe  i menej známe goralské piesne. Príjemným osviežením a poukázaním na to, ako sa tradície predávajú ďalším pokoleniam bolo práve vystúpenie Františka Lizáka spolu so svojim zaťom, dcérou, synmi, ale i vnukmi.

Tak, ako tomu bolo i po minulé roky, ani v tomto roku nechýbalo pasovanie za gorala, ktoré bolo v réžii  Jozefa Pitoňáka zo Ždiaru. V tomto roku sa tejto pocty dostalo moderátorke podujatia a folkloristke srdcom i dušou Katke Strojnej. Ako sa neskôr vyjadrila, nevedela o tom a veľmi si titul pasovanej goralky váži.

Goralské piesne následne vystriedala iná, ale rovnako krásna terchovská muzika v podaní Martina Repáňa známeho ako víťaza speváckej súťaž Zem spieva spolu s Repáňovskou muzikou. Rezké terchovské piesne roztlieskali pódium ,ktoré si známe piesne zaspievalo spolu s nimi. S kamarátkou a speváčkou Laurou Fuzériovou ktorú si k sebe pozval na pódium  si zaspievali goralskú pieseň a spolu s publikom i známu pieseň „Tota Heľpa“.

Vo výbornej atmosfére  a dobrej nálade bolo podujatie zakončené ako inak, ako goralskou hymnou „Góralu czy ci nie zal“ v podaní všetkých účinkujúcich, hostí ale i všetkých , ktorí na podujatie prišli. Sprievodným podujatím bola i výstava obrazov maľovaných na sklo autorky Maria Gąsienica-Gładczan, goralských spiniek z dielne Michala Sieczku,  ale i valašiek, ktoré sa po goralsky nazývaju „čupagy“ autora Jozefa Pitoňáka zo Ždiaru.

Pre všetkých bola pripravená ochutnávka destilátov a tiež „moskoľov“, ktoré pripravili šikovné žienky zo Ždiaru.

Organizátormi podujatia bolo  o.z. JAMARO v zložení Mgr. Jaroslav Krajkovič, Mgr. Martin Gonšenica a Mgr. Rozália Fuzériová, spoluorganizátorom mesto Svidník.

Toto podujatie bolo realizované s finančnou podporou Úradu vlády Slovenskej republiky z programu Kultúra národnostných menšín 2019.

Partnermi podujatia bol Zwiazek Podhalan, odzial Zakopané, Gas Familia Stará Ľubovňa,  Aquaruthenia Svidník, reštaurácia Jasmin- Dušan Gľuz, pekáreň Šandal, Agroekofarma dr. Jozefa Žáka, Tlačiareň svidnícka, Labun centrum, Bąkowo Zohylina- Zakopané, reštaurácia Delta, penzión Goral Nová Kelča.

Mediálnymi partnermi  RTVS- národnostné vysielanie, Televízia Senior, Folklorista.sk, Gorali.info, Podduklianske novinky, noviny Dukla, Stropkovské Zvesti, Dukla Destination, Službyt s.r.o.

ĎAKUJEME VŠETKÝM Z CELÉHO SRDCA

 

.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.