Stropkovčanka Nikola Durkačová študuje v českej Prahe

„V rámči českého školstva fungujú aj príspevky na ubytovanie“

Vybrať si vysokú školu, ktorá má budúcnosť a bude človeka baviť, môže byť neraz náročné. Mnohí Slováci sa rozhodnú pre vysokoškolské štúdium v susednom Česku. Niektorí z dôvodu, že sa im páči krajina, iní preto, že u susedov vidia lepšiu budúcnosť. V Prahe študuje aj Stropkovčanka Nikola Durkačová, ktorá nám okrem iného prezradila aj to, ako funguje český vzdelávaci systém a aké sú výhody i nevýhody štúdia v Česku. „Študujem na Vysokej škole chemicko –  technologickej v hlavnom meste. Konkrétne v odbore technológia potravín. Bakalárske štúdium som ale ukončila na analýze potravín. Pre magisterské štúdium som sa však rozhodla už v inom odbore, pretože si myslím, že väčšiu perspektívu má práve spomínaná technológia.  Okrem toho nechcem pracovať v laboratóriu. Skôr by ma bavila kontrola potravín. Je to síce náročnejšie štúdium, keďže táto výška patrí medzi najlepšie „chemické“ vysoké školy v Česku, no myslím, že sa mi to raz vyplatí. Tento rok je dokonca zaradená medzi sto najlepších univerzít na svete v rámci chémie,“ prilížila v úvode. Nika netajila, že jej pôvodným plánom bolo študovať v Bratislave, no nakoniec sa rozhodla pre Prahu z dôvodu, že tu vidí viac možností na uplatnenie sa v praxi. „Okrem toho, v Prahe je veľmi veľa zahraničných študentov. S tým teda prichádza aj možnosť zlepšenia sa v cudzích jazykoch. Ďalším dôvodom, prečo som sa rozhodla práve pre toto mesto, bola možnosť Erasmu. Zúčastniť sa ho, by som mohla, samozrejme, aj počas štúdia na Slovensku, no práve vysoká škola, na ktorej študujem, má mnoho kontraktov so svetovými zahraničnými univerzitami. A to ma veľmi lákalo.“ Zaujímalo nás, čo predchádzalo prijatiu na spomínanú českú vysokú školu, resp. ako prebiehajú skúšky pre zahraničných študentov. „Na vysokú školu, kde študujem, sa prijímacie skúšky nerobili. Prijali určitý počet študentov na základe dobrého prospechu zo strednej školy. Môže to znieť jednoducho. No pravda je taká, že po prvom semestri sa počet študentov rapídne znížil. Pretože náročnosť zápočtov a skúšok bola postavená tak, aby sa to jednoducho pretriedilo. Veľký problém tu robí práve matematika, na nej vyletí najviac študentov.“ Zaujímavosťou je, že slovenskí študenti tu majú možnosť vykonávať skúšky v slovenskom jazyku. Nika netajila, že s češtinou nemala problém ani na začiatku. „Predsa len, my Slováci pozeráme veľa českých filmov. Spomínam si, že v kruhu, kde nás bolo 35 študentov, som bola jedinou Slovenkou. Česi mi však nerozumeli, keďže sa so slovenčinou nestretávajú tak často ako my s ich rodným jazykom. Časom sa to, samozrejme, zlepšilo a začali mi rozumieť,“ zaspomínala si. A čo Niku najviac prekvapilo v Česku? „Spomínam si, že zo začiatku som pravidelne chodila do kostola. Česi však patria k ateistickým národom. Zo Stropkova som bola zvyknutá na plné kostoly a tu som videla pravý opak. Prekvapilo ma aj to, že vzťahy medzi rodičmi a deťmi fungujú inak ako na Slovensku. U našich susedov, keď dovŕšite dospelosť, rodičia sa o vás prestanú finančne starať. Poznám tu veľa ľudí, ktorí si od osemnástich zarábajú sami na seba. Mnoho ľudí tu chodí do práce už počas strednej školy. Na druhej strane vidím pozitívum v tom, že sa stávajú samostatnejšími a priebojnejšími.“  Naša rodáčka však prezradila, že v Prahe nezažila len pekné chvíle. Trošku sklamaná ostala z Čechov, ktorí sa radia k staršej generácii. „Neraz sa mi stalo, že keď som brigádovala napríklad v supermarkete ako hosteska a keď ku mne prišli starší Česi a zistili, že som Slovenka, začali sa ma nepríjemne vypytovať, prečo som prišla do ich krajiny a podobne. Keď som im odpovedala, že za štúdiom, opýtali sa ma, či na Slovensku nemáme vysoké školy. Na druhej strane, mladí Česi ma milo prekvapili v tom, ako nás, Slovákov, majú radi. Samozrejme, na hokeji sme sa nikdy nezhodli,“ zasmiala sa. Opýtali sme sa aj na financovanie vysokoškolského štúdia v Česku. Tak ako u nás, aj tu fungujú sociálne štipendiá, ktoré sú určené študentom zo sociálne slabších rodín. Samozrejme, nechýba motivačné štipendium za dobrý prospech.  „Veľkým pozitívom však je, že tu existuje tzv. financovanie ubytovania. Napríklad ja, keďže bývam veľmi ďaleko od domova, tak každé tri mesiace dostanem istú čiastku. Všetko záleží od vzdialenosti medzi školou a trvalým pobytom študenta.“ Naša rodáčka sa v rámci vysokoškolského štúdia zúčastnila aj Erasmu v Lotyšsku.  „V tom čase nás tam bolo približne 37 erazmákov. Vycestovala som v zimnom semestri, takže si asi viete predstaviť, aká tam bola vtedy zima,“ zasmiala sa a dodala, že napriek tomu toto rozhodnutie vôbec neľutuje. Zlepšila si tam totiž angličtinu, spoznala veľmi veľa nových ľudí s rôznymi kultúrami. Vďaka vysoškolskému štúdiu v Česku sa mohla zúčastniť aj dva a pol mesačnej stáže v Turecku. V závere sme sa opýtali na plány do budúcna. „Chcela by som pracovať v odbore, ktorý študujem. Možno v kozmetickom priemysle, pretože v rámci školy pôsobím na Ústave mlieka, tuku a kozmetiky. Bavila by ma však aj kontrola potravín. Uvidíme, či to bude v Prahe alebo niekde inde,“ uzavrela.

Petra Kapová