Krajská samospráva ocenila významné osobnosti a kolektívy
Cenu PSK získali ôsmi laureáti
Prešovský samosprávny kraj udelil najvyššie krajské ocenenia. Ceny Prešovského samosprávneho kraja a Ceny predsedu Prešovského samosprávneho kraja za rok 2018 získali tento rok ôsmi laureáti. Osobnosti a inštitúcie, ktoré sa významnou mierou zaslúžili o rozvoj regiónu a jeho prezentáciu doma i v zahraničí si prevzali 18. novembra na veľkej scéne Divadla Jonáša Záborského Cenu PSK. Samospráva odovzdala ocenenia už po 15.-krát. „Aj tento rok mi bolo nesmiernou cťou byť v spoločnosti inšpiratívnych osobností a kolektívov, ktoré tvrdou prácou, vytrvalosťou a húževnatosťou dosiahli mimoriadne výsledky. Som veľmi rád, že sme ich úspechy, ktoré neraz presiahli hranice Prešovského kraja i Slovenska, mohli dnes oceniť,“ povedal predseda PSK Milan Majerský. Cenu Prešovského samosprávneho kraja (PSK) udelilo Zastupiteľstvo PSK Jozefovi Bobalikovi za nezlomnú vôľu a odvahu pri presadzovaní morálnych hodnôt a slobody prejavu. Krajskí poslanci ocenili aj plukovníka Radoslava Lacka in memoriam a kapitána Petra Toďora in memoriam za dlhoročný prínos pre rozvoj PSK a mimoriadne zásluhy pri záchrane života, zdravia a majetku občanov Prešovského kraja a Slovenska. Ďalším laureátom sa stal spevák Peter Lipa, ktorého ocenili pri príležitosti životného jubilea 75 rokov. Cenu získal aj za intenzívny dlhoročný osobný vklad pre rozvoj slovenskej hudobnej scény predovšetkým jazzovej a populárnej hudby a úspešnú propagáciu Prešovského kraja v celoslovenskom i zahraničnom rozmere. Predseda Prešovského samosprávneho kraja Milan Majerský udelil svoju cenu profesorovi Jozefovi Živčákovi za významný prínos v rozvoji biomedicínskeho výskumu na úrovni vývoja a aplikácií pri riešení náhrad tkanivových a kostných defektov rôznych diagnóz širokého spektra pacientov. Ďalším laureátom Ceny predsedu PSK sa stala hudobná skupina Slnovrat, ktorá si vyslúžila ocenenie za významný prínos k rozvoju folkovej hudby na Slovensku a dlhoročnú reprezentáciu Prešovského kraja. Trojicu ocenených uzavreli francúzski partneri Prešovského samosprávneho kraja Department Horné Pyreneje a mesto Lurdy za dlhoročnú spoluprácu, priateľstvo a významný prínos v rozvoji bilaterálnych vzťahov. A to najmä v oblasti rozvoja kultúry, cestovného ruchu a náboženského pútnického turizmu. Prvýkrát udelila krajská samospráva ocenenia osobnostiam a inštitúciám v roku 2004. Odvtedy sa medzi laureátov Ceny PSK zaradil aj kardinál Jozef Tomko, prvý prezident Slovenska Michal Kováč, etnograf Ján Lazorík, bratia Škantárovci, Folklórny súbor Šarišan, Divadlo Jonáša Záborského či Pardubický kraj. Vlani cenu získal páter Michal Zamkovský, Folklórna skupina Raslavičan a bývalý riaditeľ Správy a údržby ciest PSK Vladimír Kozák in memoriam. Medzi laureátmi Ceny Predsedu PSK figuruje speváčka Mária Mačošková a Anna Servická, kňaz Marián Kuffa, Podvihorlatské noviny, Stredná priemyselná škola elektrotechnická v Prešove, Občianske združenie Barlička či Hádzanársky klub Tatran Prešov. Minulý rok sa k nimi pripojil aj automobilový pretekár Igor Drotár, historička Nora Baráthová a hudobník Štefan Štec. Cenu PSK predstavuje umelecké dielo, ktoré má tvar gotickej brány s doširoka otvorenými dverami. Symbolizuje tak prijímanie nových podnetov. Cena predsedu PSK tvorí voľne tvarovaný objekt pripomínajúci ľudské srdce, ktoré je po stranách obomknuté krídlami. Symbolizuje citovú spoluúčasť na každom tvorivom počine, ako neodmysliteľnú súčasť rozvoja ľudskej civilizácie. Autorkou oboch diel je akademická sochárka Eva Fišerová.
Jozef Bobalik
Jozef Bobalik sa narodil v roku 1928 v Lukove v okrese Bardejov. V rodnej obci na základnej škole dosahoval výborné výsledky, ale pre nedostatok peňazí nemohol ďalej študovať na strednej škole. Pod vplyvom propagandy a masívnej agitácie po druhej svetovej vojne v roku 1946 sa spolu s rodinou vysťahovali do Sovietskeho zväzu za úrodnou pôdou i lepšou budúcnosťou, no opak bol pravdou. Realita života v cudzej krajine bola na hony vzdialená sľubom, ale cesty späť už nebolo. Bobalikovci sa časom zžili s tamojšími krutými podmienkami. Mladý Jozef chcel študovať, no jeho plány predčasne ukončila udalosť, ktorá navždy zmenila jeho život. Počas tancovačky ho ozbrojený banderovec prinútil prečítať protistalinský leták. Udalosti nik neprikladal význam, no o pár mesiacov neskôr Jozefa zatkli a odsúdili na desať rokov väzenia. Po strastiplnej ceste cez Kyjev, Charkov, Novosibirsk a Tajšet pracoval v táboroch Ozerlag, Magadan a Usť- Kujga. V drsných klimatických, prírodných a ľudských podmienkach, kde cena života znamenala pramálo, pracoval Jozef Bobalik až do roku 1955, kedy bol oslobodený. Po siedmich rokoch sa vrátil späť do Mirohošči na Ukrajine. Po návrate domov začal pracovať, neskôr si s manželkou Máriou založili rodinu a v roku 1967 sa konečne presťahovali do rodného Československa. Príbeh Jozefa Bobalika inšpiroval k natočeniu filmu Jozef a jeho bratia a memoárovej knihy Sedem rokov na Severe.
plk. Mgr. Radoslav Lacko, in memoriam a kpt. Peter Toďor, in memoriam
Plukovník Radoslav Lacko (48) začínal ako hasič v Národnom podniku Piloimpregna Prešov. Od roku 1992 pôsobil v rôznych funkciách Hasičského a záchranného zboru (HaZZ), naposledy ako samostatný odborný inšpektor špecialista a riaditeľ Okresného riaditeľstva HaZZ v Prešove. Ako hasič pracoval 28 rokov. Kapitán Peter Toďor (43) nastúpil ako príslušník jednotky Zboru požiarnej ochrany na Okresnom úrade v Sabinove v roku 1999. Počas profesného života pracoval na rôznych postoch Okresného riaditeľstva HaZZ v Prešove. Ako hasič pracoval 18 rokov. Obaja príslušníci boli zaradení do leteckej skupiny záchranárov HaZZ východ. Prvý ostrý zásah mali pri povodniach v Tichom Potoku, kde v spolupráci s príslušníkmi ozbrojených síl evakuovali osoby po spadnutí mosta nad riekou Torysa. Nasledovali stovky výjazdov k mimoriadnym situáciám, požiarom, povodniam, dopravným nehodám i k technickým zásahom. Obaja s nasadením bojovali o životy mnohých ľudí a zachraňovali majetok a hodnoty spoluobčanov. Plukovník Lacko a kapitán Toďor prichádzali s inovatívnymi prvkami, snažili sa zefektívňovať činnosť a využitie spolupráce s Leteckou základňou v Prešove. Obaja vytvorili dvojicu, ktorú bolo veľmi ťažko presvedčiť, že sa niečo nedá. Navzájom sa podporovali a snažili sa vytvoriť podmienky, aby sa hasičský modul v Prešove rozrastal a patril medzi tých najlepších. Žiaľ, to, čo ich v hasičskom zbore najviac napĺňalo, sa im stalo osudným. Zahynuli pri páde vrtuľníka letky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky 10. mája 2017 pri výcviku evakuácie zranenej osoby v podvese vrtuľníka.
Ing. Peter Lipa
Prešovský rodák, Peter Lipa, sa narodil 30. mája 1943. Už počas štúdií pôsobil v Prešovskom amatérskom divadle, od roku 1963 hrával v hudobnej skupine Struny. Pre komunistickú cenzúru vydal svoju prvú platňu až vo svojich 40 rokoch, napriek tomu sa vypracoval na jedného z najlepších a medzinárodne najuznávanejších európskych jazzových spevákov. Jeho piesne však zazneli na všetkých kontinentoch. Hudba P. Lipu vychádza zo spojenia jazzu a blues. Ako prvý spevák na Slovensku uplatňuje v jazzovej hudbe slovenčinu. Vychádza z rytmických možností textu a prenáša ich do hudobného prejavu. V jeho repertoári nájdeme tradicionály, štandardy z oblasti swingu a moderného jazzu. Peter Lipa bol dlhé roky bol jediným známym interpretom tohto žánru na Slovensku. Je nositeľom Krištáľového krídla za hudbu, Ceny prezidenta republiky a ďalších cien z oblasti hudobnej kultúry. Okrem toho je kľúčovým organizátorom podujatí jazzového života na Slovensku a ako prezident Slovenskej jazzovej spoločnosti aktívne a účinne pomáhal pri založení a udržaní tradície Prešovských jazzových dní. Od roku 1990 až doteraz úzko spolupracuje s východoslovenskými hudobníkmi na ďalších hudobných projektoch. Ako jeden z mála prešovských rodákov žijúcich v inom meste, sa k Prešovu, v ktorom prežil celú svoju mladosť a získal základné i stredoškolské vzdelanie, hrdo hlási pri každej príležitosti a svojim hudobným i organizačným majstrovstvom mu robí skvelú reklamu a povesť hudobne najbohatšieho mesta Slovenska.
Dr.h.c. prof. Ing. Jozef Živčák, PhD., MPH.
Profesor Jozef Živčák je vedúcim Katedry biomedicínskeho inžinierstva a merania na Strojníckej fakulte Technickej univerzity v Košiciach a riaditeľom Ústavu špeciálnych inžinierskych procesológií. V roku 2009 získal profesor Živčák titul Dr. h. c. v odbore Biomechanika a v roku 2013 titul Honorárny profesor Budapeštianskej univerzity. Je garantom biomedicínskeho inžinierstva, profilovo sa zaoberá biomechanikou človeka, biomateriálmi a procesmi aditívnej výroby implantátov. Vedec a pedagóg J. Živčák je riešiteľom významných grantových projektov. Za svoje výsledky výskumu a ich implementáciou do praxe bol ocenený viacerými cenami, napríklad Veľkou medailou Samuela Mikovíniho 2013 a Národnou cenou za kvalitu 2015. V rámci Cien za vedu a techniku 2017 získal ocenenie v kategórii Celoživotné zásluhy v oblasti vedy a techniky. Profesor Živčák je členom viacerých redakčných a vedeckých rád doma aj v zahraničí a dve funkčné obdobia bol predsedom grantovej agentúry KEGA ministerstva školstva SR. Špičkový vedec je riešiteľom niekoľkých desiatok grantových projektov, ktorých výstupmi sú konkrétne aplikácie a implementácie pre ďalšiu vedeckú činnosť a prax. Medzi najdôležitejšie patria implantáty šité na mieru. Vedec má na svojom konte už viacero svetových prvenstiev týkajúcich sa lebečných, tvárových, hrudných implantátov, ale aj náhrady medzistavcových platničiek, ktoré pomohli vrátiť do života mnohých pacientov. Výsledky svojej vedeckej činnosti publikoval v renomovaných časopisoch, monografiách, vo vysokoškolských učebniciach, v skriptách, ako aj na domácich a svetových kongresoch.
Folková hudobná skupina Slnovrat
Hudobná skupina Slnovrat vznikla v roku 1998 v Bardejove na základoch spirituálu SURSUM CORDA (srdce nahor). Ako povedal svojho času jeden zo zakladateľov skupiny Ľudovít Billý, „Slnovrat preto, lebo je to jeden z najdlhších dní v roku, v ktorom máme viac času na odpúšťanie, Lásku, Boha, vzťahy…“ Základom hudobného štýlu skupiny je folk, folkrock, ale v ich skladbách badať aj vplyv džezu, blues, ľudoviek, country, vážnej hudby, cigánskych románc či renesančnej hudby. S vtipnými textami odrážajúcimi slovenskú spoločenskú realitu dokážu zaujať široké spektrum poslucháčov. Verných fanúšikov si našli nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Svedčia o tom umiestnenia v hitparádach, ale aj koncertovanie na festivaloch Porta, Záhrada, Poetická lýra, Koncerty Populáru, Blues na Dunaji, Ostravský folkový kolotoč či Martinské Folkfórum. Zúčastnili sa na projekte Uhorský Simplicissimus Daniela Speera a Jána Albrechta. Za samozrejmú sa považuje spolupráca s profesionálnymi divadlami a televíziou, pre ktorú natočili viacero klipov a ktorá ich tvorbe venovala tri časti televízneho cyklu Pesničkári slovenskí. Slnovrat má na svojom konte päť albumov – Telegram, O nás…, JKS, Brány a výročné s jubilujúcim názvom „20“.
Obsadenie skupiny sa v priebehu rokov menilo, nové posily priniesli vždy niečo, čím sa skupina ďalej vyvíjala a rástla. Hlavnou myšlienkou Slnovratu je však kresťanské posolstvo, ktoré tu pretrvalo od doby jej vzniku.
Department Horné Pyreneje a mesto Lurdy
Prešovský kraj a región Horné Pyreneje spája nielen bohatá história, sakrálne pamiatky, ale aj dlhoročná spolupráca, trvajúca od roku 2005. Vďaka nadštandardným kontaktom i pozitívnym skúsenostiam sa v posledných rokoch vzťahy zintenzívnili nielen na úrovni krajských, ale aj miestnych samospráv. Príkladom sú mestá Levoča a Lurdy, ktoré priniesli nový impulz a prispeli k ďalšej významnej etape slovensko – francúzskeho partnerstva departmentu Horné Pyreneje a Prešovského samosprávneho kraja. Spoločné snahy o rozvoj cestovného ruchu, predovšetkým náboženského turizmu a vytvárania vhodných podmienok pre realizáciu spolupráce pútnických miest Prešovského samosprávneho kraja s mestom Lurdy vyústili v roku 2017 do spoločného Memoranda o spolupráci. Vzájomné kontakty na oboch stranách sú silné a živé, nezostávajú na papieri či na úrovni oficiálnych fór. Naopak majú veľmi konkrétnu podobu aktivít zameraných na vzájomnú propagáciu a podporu. Výsledkom je recipročná účasť na prestížnych veľtrhoch cestovného ruchu, spoločných workshopoch, kultúrnych i ďalších výmenných podujatiach, akým bola napríklad prezentácia novej leteckej linky Lurdy – Krakov. Veľký potenciál spolupráce predstavuje aktuálne pútnický turizmus, konkrétne projekt Svätomariánska púť- Svetlo z východu, pri ktorom sú skúsenosti francúzskych zástupcov pre PSK cennou inšpiráciou a môžu napomôcť aj ďalším aktivitám v budúcnosti. U partnerov z Horných Pyrenejí a mesta Lurdy si kraj cení nesmiernu ústretovosť, aktívny prístup a korektné vzťahy, ktoré presiahli rámec formálnych kontaktov, a sú naopak veľmi vrúcne a srdečné.
-pk-