Insitné umenie očami Miroslava Potomu a Martina Papa
Insitné príbehy Miroslava Potomu a Martina Papa sú význačné pre ich tvorbu a tú môžu priaznivci výtvarného umenia vzhliadnuť v priestoroch spoločenskej sály Kultúrneho domu v Stropkove. Vernisáž výstavy sa uskutočnila v závere uplynulého mesiaca v rámci otvorenia Karpatského maliarskeho plenéra.
Miroslav Potoma je známy stropkovskému publiku svojou neopakovateľnou tvorbou života ľudí na dedine. Žije a tvorí v Stročíne. V rámci kultúrneho života sa zapája svojou tvorbou nielen vo svojej obci, ale aj za hranicami Slovenska. Na svojich obrazoch zachytáva krásy prírody svojho rodného kraja a prezentuje v krajinárskej tvorbe. Využíva na to rôzne techniky ako napríklad kresby, pastely, olejomaľby aj linority.
„V posledných rokoch jeho výtvarné snaženie inklinuje hlavne k insitnému umeniu, kde oživuje spomienky na detstvo, dedinu, každodenný život v nej, ale aj čaro významných zvykov, tradícií a sviatkov. Maľuje na plátno, sololit, sklo a drevo.“ takto zhodnotil jeho súčasnú tvorbu Marko Vateha.
Miroslav Potoma je zakladajúcim členom OZ Slobodní stropkovskí umelci, členom výtvarných klubov vo Svidníku, Stropkove a Detvianskej umeleckej kolónie v Detve. Svoju tvorbu okrem Slovenska vystavoval aj v Českej republike, Poľsku, Francúzsku, Nemecku, Izraeli, Rusku a Srbsku.
V roku 2009 sa zúčastnil Svetového festivalu insitného umenia vo Francúzsku (Vernevil sur Aure) a v roku 2010 Bienále insitného umenia a art brutu v Nowom Targu v Poľsku. Miroslav Potoma je účastníkom mnohých výtvarných plenérov a kolektívnych i autorských výstav. Ako samotný autor povedal: „Maľovanie je pre neho koníčkom, sviatkom a oddychom.“
Spolu s Miroslavom Potomom vystavuje svoje obrazy aj Padinský insitný maliar Martin Pap, ktorý v priebehu pätnástich rokov sa stal maliarom rozpoznateľnej výtvarnej poetiky a ikonografie. Ako povedal Vladimír Valentík „Jeho maliarska tvorba vychádza z banátskej roviny a dedinského života, ale sa nedá obmedzovať. Martin Pap je maliarom bohatej imaginácie. Už na samotných začiatkoch jeho maľby vždy obsahovali akýsi záhadný fantastický strom so suchými bohato členitými konármi. Papov strom akoby bol osou života znázornených dedinských výjavov a preto hádam aj vyrastá z veľkej tekvice – symbolizujúcej plodnosť a hojnosť. K týmto základným znakom svojej maliarskej ikonografie Martin Pap prišiel spontánne, čo znamená, že ich privolal zo sféry podvedomia.“ Ako dodal Vladimír Valentík „Neskôr svoju tvorbu nechal vedome sa inšpirovať tradičnou symbolikou a mytológiou, najmä starokresťanskou, starogréckou, ale aj azteckou. Práve v azteckej mytológii majú pôvod jeho štyri rôznofarebné kukuričné šúľky, znázorňujúce podstatu nášho kozmu. Z druhej strany sú to prvky charakteristické pre našu rovinu. Teda v symbióze tradičných dedinských výjavov a plodov maliarovej bohatej predstavivosti treba hľadať podstatu maliarskej tvorby Martina Papa.“
Na jeho novších obrazoch sa stretávame aj s podobizňami svetoznámych osobností, ktorých figúry sú zakomponované do charakteristického Papovho výjavu rovinnej krajiny. Dokonca Mick Jagger, spevák skupiny Rolling Stones je zobrazený v slovenskej vyšívanej košeli, ale aj maliarka Frida Kaho alebo chýrečná Mona Lisa sa dožili originálnej svojráznej maliarskej charakterizácie pomocou symbolov Martina Papa.
Táto zaujímavá výstava potrvá do 14. septembra v priestoroch Spoločenskej sály kultúrneho strediska v Stropkove.
Text a foto: Martin Rusin
