Noc múzeí – prvýkrát v Stropkove

V sobotu, 19. mája si nadšenci z OZ Sparta, divadla Spod veže, Ondavanu a pracovníkov Stropkovského múzea postavili neľahkú úlohu – privítať v múzeu čo najviac návštevníkov a priblížiť im históriu Stropkova a okolia. Skúšali to prvýkrát a myslím, že sa im podarilo myšlienku a nápad  – hravou formou zaujať aj poučiť, doviesť do skoro dokonalosti. Noc múzeí začala už popoludní „Malou školou šermu rytiera Andreasa“ (Iva Klebana). Najmä malí „šermiari“ mali možnosť vyskúšať si nielen šermiarske umenie ale aj svoju silu.  A niektorí vkladali do „súboja“ naozaj všetko. Ostatní účastníci mali možnosť prezrieť si výstavy inštalované v kaštieli – múzeu: Koňare o chove koní v Prešove, pastierstvo a dobytkárstvo na Zemplíne a Cigáni o živote svojrázneho etnika v našom okolí. Ďalší sa zas mohli zúčastniť vernisáže výstavy Polstoročie vodníkov na Domaši. A potom účastníci „zobrali útokom“ samotný stropkovský hrad. Kým na nádvorí sa to hemžilo šermiarmi, cvendžali meče a halapartne, strelmajster (Mišo Zápotocký) zas zaúčal streľbychtivých adeptov v streľbe z luku a kuše, po hrade sa prechádzala prekrásna Biela pani (Zuzana Motyková), ktorá to robí už tristo rokov. A jej krásu nám môže závidieť aj starobylá Levoča. Keby vyhlásili „Miss Biela pani“, naša by určite vyhrala. Návštevníci sa mohli pokochať nielen jej krásou, ale aj exponátmi múzea. Tí, ktorí našli odvahu, zišli aj do podzemia, aby na vlastné oči videli, čo sa tam deje. A tam sa diali veci. Kastelán podzemia (Dávid Kleban) im všetko ukázal a vysvetlil.  A niektoré exponáty boli ozaj jedinečné. Či to už bol zdrevenetý drak, čiapka Červenej čiapočky, sedemmíľové (11,3 kilometrové podľa ISO) čižmy, permoníci, ktorí hľadajú diamanty, tri zlaté vlasy Deda vševeda, lebka princeznej so zlatou hviezdou, alebo koktail Krvavej grófky. Šachová hra „O dušu“ zaujala všetkých, veľkých aj malých. Jednoducho, bolo sa na čo pozerať a ešte zaujímavejší bol výklad „kastelána“ popretkávaný povesťami, rozprávkami aj sem-tam, skutočnými udalosťami. Ale najstraľnejšia bola „mučiareň“. Bola taká strašná, že sa v nej musela uskutočniť samostatná inštruktáž v podaní „majstra kata“ (Ivana Klebana), že bola prístupná len dospelým. Mučiace a týracie nástroje skutočne vzbudzovali hrôzu po pochopení ich pôsobenia. Pritom sme si aj zaspomínali na doby, kedy sme začali ako členovia SZM v podzemí s výstavbou Klubu mládeže. V ňom sme plánovali práve podobné podujatia aké sa odohrávalo v túto noc. Najprv sme však museli vydolovať a vyviezť dvojmetrový nános všelijakého haraburdia a odpadu. Diváci a poslucháči si mohli tiež vypočuť povesť o „zrade rytiera Andreasa“ v podaní divadla Spod veže z pera Mira Majerníka. Slovom, bol to jeden nádherný večer a časť noci, ktorý zaujal hneď na prvýkrát. Treba oceniť členov OZ Sparta ( vlastne celú rodinu Klebanových), ktorí sa všetci zapojili do prípravy aj účinkovania v „Noci múzeí“. Poďakovanie patrí samozrejme aj pracovníkom Stropkovského múzea, ktorí zábavu „nepokazili, naopak, tiež prispeli svojou troškou do mlyna. Bez predchádzajúceho dohovoru sa pripojil aj celý DOS Ondavan. A samozrejme, veľká vďaka divákom a návštevníkom. Nebolo ich naraz veľa, a najmä pre deti to boli veľmi náročné a dlhé hodiny. Tie však stáli za to. Už teraz sa tešíme na Bielu pani, na Červenú čiapočku, na permoníkov a ich diamanty (dúfajme že ich konečne nájdu), na „obrneného rytiera, na Dvorné dámy i na Krvavú grófku. Vy čo ste prišli a páčilo sa Vám, povedzte to všetkým. Aby prišli aj o rok. Čo sa Vám nepáčilo, povedzte nám, aby sme to napravili a spoločne pripravili ďalšiu prekrásnu Noc múzeí.  JN (Ján Uhrík)