70 rokov od posledného boja proti banderovcom
V nedeľu, 20. Mája sa zišlo asi 60 členov KČP, SZPB, SRspol, Vzdoru, komunistov aj bezpartajných jednoduchých občanov pri pamätnom kameni pri potoku Sopotnica vo Veľkej Lodine. Kameň je pietnym miestom na pamiatku obetí posledného boja proti banderovcom na území ČSR, v ktorom dňa 4. mája 1948 zahynuli dvaja mladí príslušníci ZNB: Josef Prošek a Emanuel Polák. Banderovské hordy, tiesnené Poľským vojskom a Červenou armádou na území juhovýchodného Poľska a západnej Ukrajiny sa prebíjali cez Slovensko a čiastočne cez Moravu na západ, do americkej okupačnej zóny. Pritom sa dopúšťali krádeží, rabovania, týrania ľudí a vrážd. Ich prvou obeťou bol nepriaznivou zhodou okolností Michal Potoma z Breznice, dedo nášho primátora p. Brendzu a jeho bratov 27. augusta 1945. Tri roky po skončení najstrašnejšej vojny ešte umierali mladí muži, ale aj ženy a starci, dokonca aj nevinné deti rukou fašistických vrahov. Na mušku si vo svojej nenávisti v prvom rade brali komunistov a Židov, ale neušetrili nikoho, kto sa na nich len krivo pozrel, alebo im odmietol pomoc. Žiaľ, aj u nás sa našli ľudia, ochotní zradiť, alebo pomáhať fašistom „chlebom“ či zbraňami alebo úkrytom. Dnešným režimom sú za to oceňovaní, alebo vyhlasovaní za blahoslavených. Po vraždách a lúpežiach v Poľsku a na Ukrajine pokračovali vo svojej činnosti, najmä keď narazili na tvrdý odpor ZNB, armády a bývalých partizánov, aj na našom území. Už jedna z posledných, ak nie celkom posledná skupina hrdlorezov narazila na postavenie mladých príslušníkov ZNB, ktorým velil ešte neskúsený veliteľ. Po krátkom tichom boji sa banderovcom podarilo zajať ranených Poláka a Prošeka. Vyzliekli ich z uniforiem a celých od krvi ich týrali a napokon „popravili“ ranou do tyla. To boli posledné obete vystrájania banderovcov na území Poľska, Ukrajiny a Československa. Len máloktorým sa podarilo „prejsť“ na „sladký západ“ a dať sa do služieb BND alebo CIA. Ale myšlienky UPA (ukrajinskej povstaleckej armády) zrejme nezanikli spolu s banderovskými tlupami. Vidíme to dnes, že oprášili staré heslá „nezavisimaja Ukrajina“, „slava Ukrajini“ a zabíjali na Majdane a zabíjajú na Donbase a Luhansku. Žiaľ, aj s materiálnou a finančnou pomocou svojich „chlebodarcov“, Banderovci sú najiniciatívnejšou a najkrutejšou súčasťou bratovražednej vojny na juhovýchode Ukrajiny a dôsledne plnia úlohy svojich mecenášov – vraziť rozkol medzi bratské slovanské národy: Rusov a Ukrajincov, aj za cenu obrovských ľudských a materiálnych obetí. A do tejto roztržky chcú zatiahnuť aj našich vojakov, lebo „NATO a EÚ“! Majme sa na pozore a nedajme sa kúpiť, ani „opiť rožkom“
Ján Uhrík