Stropkovčan Martin Lehocký strávil pol roka v Portugalsku vďaka Erasmu

„Portugalci si užívajú život viac ako Slováci, sú však veľmi nedochvíľni“

Program Erasmus je u vysokoškolákov veľmi populárny. Prináša nové zážitky, zlepšenie sa v cudzom jazyku, cestovanie i skúsenosti. Počas štúdia sa ho zúčastnil aj Stropkovčan Martin Lehocký. Vtedy bol v treťom ročníku v odbore športový manažment na Fakulte telesnej výchovy a športu UK v Bratislave. V spomínanej krajine strávil šesť mesiacov. Zážitky zbieral v portugalskom meste Fafe, ktoré má približne 50 000 obyvateľov. V jeho blízkosti sa nachádzajú aj väčšie a známejšie mestá, ako napríklad Guimaraes, Braga či Porto. V úvode nás zaujímalo, prečo sa rozhodol zúčastniť Erasmu. „Moje rozhodnutie bolo spontánne. Nad týmto programom som vôbec nepremýšľal. Všetko sa zmenilo vo chvíli, keď som stretol kamaráta na obede. Ten mi povedal, že si akurát podal prihlášku na Erasmus a  ak mám záujem aj ja, mám na to už len jeden deň ,“ zaspomínal si Martin a dodal, že sa to síce rozhodol skúsiť, no čakalo ho mnoho papierovačiek, ktoré musel na školu doručiť do nasledujúceho dňa. „Taktiež som sa musel pripraviť na písomný a ústny test. Po úspešnom absolvovaní testov ma čakalo vyplňovanie ďalšieho množstva papierov. Bolo potrebné, aby som si vybral predmety, ktoré korešpondovali s mojiím študijným plánom na materskej univerzite a taktiež absolvovať informačné semináre. Po splnení týchto papierovačiek mi univerzita tesne pred odletom poslala určitú čast grantu na osobný účet, ktorý činil 400 eur na mesiac.“ Mladý Stropkovčan priznal, že jeho úroveň angličtiny pred začiatkom pobytu v Portugalsku bola možno až podpriemerná. „Mojím hlavným motívom bolo zlepšenie sa v angličtine.“  Erasmus mu však okrem toho dal do života oveľa viac. Na takmer pol roka odišiel zo svojej komfortnej zóny. Z Univerzity Komenského odchádzal do Portugalska úplne sám. „Bral som to však ako výhodu, že budem donútený komunikovať v angličtine po celý čas.“ Netají, že prvé dni bez rodiny a kamarátov boli ťažké, ale postupom času si našiel nových priateľov a už po niekoľkých dňoch cítil, ako sa jeho angličtina zlepšuje. „Dokonca sa mi stalo, že keď mi zavolali rodičia, začal som automaticky rozprávať po anglicky,“ zasmial sa. Okrem toho tam stretol veľa nových ľudí, zažil novú krajinu, videl nádherné mestá, ako sú Guimaraes, Braga, Porto či Lisabon. Spoznal portugalskú kultúru,  ale aj tú z iných krajín, vďaka svojim spolužiakom z cudziny. A čo Martinov najkrajší portugalský zážitok? „Celý Erasmus bol jeden krásny zážitok. Preto sa nejaký najlepší ťažko vyberá. Ale keď mám nejaké spomenúť, tak to boli napríklad večierky s domácimi a erasmus študentmi, Silvester u kamaráta a jeho rodiny či návšteva Porta spojená so zápasom Ligy majstrov medzi FC Porto a Dynamo Kyjev. Na čo si však nerád spomínam, je zima na izbe počas chladných mesiacov. Portugalci nemajú vo väčšine domov ústredné kúrenie a od októbra do januára tam bola, veru, riadna zima. Až po čase sme si od kamaráta vybavili elektrický radiátor, no za elektrinu sme vtedy začali platiť takmer dvojnásobok.“  Podľa Martinových slov sú Portugalci milí, otvorení a priateľskí ľudia, ktorí sú vždy ochotní pomôcť. Oproti Slovákom si viac užívajú život a z ničoho si nerobia ťažkú hlavu. „Sú však nedochvíľni. Na všetko si nechávajú čas. Neraz sa stalo, že na začiatku hodiny ešte chýbala polovica študentov a učiteľ tiež. Priznám sa však, že postupom času som to od nich chytil aj ja a ostalo mi to, bohužiaľ, dodnes,“ zasmial sa. Tento Stropkovčan si našiel v Portugalsku aj takých priateľov, s ktorými je stále v kontakte.   „Dokonca, Talian, ktorý so mnou býval, ma prišiel hneď po skončení Erasmu navštíviť do Bratislavy. Na oplátku som ho navštívil ja v lete, kde som sa stretol aj s mojím ďalším talianskym spolubývajúcim. S poľskou kamarátkou sme sa rok po Erasme stretli v našom hlavnom meste a s ďalším Poliakom zase vo Viedni. Verím, že sa ešte uvidíme.“  Martin nám v závere prezradil, že by si vedel predstaviť ostať žiť v Portugalsku. „Ak by som nemusel vtedy na jar odovzdávať bakalársku prácu, pravdepodobne by som si pobyt predĺžil o ďalší semester. Dokonca, keď som bol hrať s priateľmi futbal, jeden pán, ktorý pracoval pre treťoligový futbalový klub, sa ma pýtal, či by som nechcel prísť na skúšku. Kto vie, ako by to dopadlo, keby som tam ostal. Možno by som v Portugalsku rozbehol futbalovú kariéru,“ dodal s úsmevom v závere.

-pk-