Ako slávia veľkonočné sviatky v susedných štátoch?

O tradíciách v našich končinách ste toho istotne počuli už dosť. Ako však oslavujú tieto sviatky v okolitých krajinách?

Naše dejiny sú úzko späté aj pomocou tradícií. Hlavná časť veľkonočných osláv je preto takmer identická, ako u nás. Chlapci taktiež chodia šibať dievčatá korbáčmi, na ktorých majú farebné stužky. Od každej devy získajú po vyšibaní ďalší farebný pásik a ten, kto ich má najviac, je najväčší frajer v dedine. Korbáče si ešte stále na dedinách vyrábajú sami. Vždy sú vytvorené z párneho počtu prútov. V niektorých krajoch sa pestuje stále aj oblievačka. Ako odmenu dostávajú taktiež farebné kraslice a dnes už skôr sladké čokoládové vajíčka. Počas Zeleného štvrtka však raňajkujú chlieb s medom a na Bielu sobotu nosia do uprataných príbytkov horiacu sviečku, aby tak oslávili tento boží dar. Tradičné pochúťky sú taktiež podobné tým našim. Jedávajú údené mäso, klobásy, vajíčka, zemiakový šalát. Odlišný je iba mazanec, ktorý sa vyrába z kysnutého cesta a podobá sa našej vianočke.

RAKÚSKO

To podobné, čo máme s našimi rakúskymi susedmi, je obdarovanie sa vajíčkami. No to sa tam deje iným spôsobom. Podľa legendy im ich prináša zajac, ako symbol plodnosti a večného života. Ten ich ukryje v dome alebo po záhradách a tam ich malé deti hľadajú. Dnes sa už vymenili klasické vajcia za tie čokoládové. Na Zelený štvrtok jedia špeciálnu bylinkovú polievku. Keď berú posvätiť jedlo, nedávajú do košíka iba hotové jedlá, ale aj suroviny, z ktorých sa vyrábali. Nezabúdajú ani na také základné veci, ako soľ. S obľubou hrajú jednu vtipnú hru, keď súťažia v pukaní vajíčok. Uvarené kúsky tlačia dvaja ľudia úzkou špičkou oproti sebe alebo nimi do seba udierajú a čakajú, komu z nich pukne prv. Ten, komu zostala škrupinka celá, vyhráva aj súperovo vajíčko. Špeciálnou ozdobou je veľkonočný stromček, ktorý sa na rozdiel od vianočného zdobí maľovanými kraslicami. V niektorých oblastiach dostávajú deti od svojich rodičov kysnutý sladký koláč v tvare niektorého z veľkonočných symbolov. Na Veľký piatok v kostoloch nebijú zvony, ale používajú len tichšie veľkonočné rapkáče.

MAĎARSKO

Spoločným zvykom je polievanie. V minulosti hádzali dievčatá do potokov, dnes ich ako my polievajú voňavkou alebo čistou vodou. Aj odmeny sú úplne rovnaké, ako tie naše. Šibe sa však iba výnimočne. Väčšinou je to v lokalitách blízko slovenských hraníc. Pri zdobení vajíčok prevládal najmä jeden tradičný vzor, keď je na bielom pozadí väčší červený kvet. V minulosti dostávali dospelí muži ako odmenu aj nejakú mäsovú pochúťku. Gazdovia si na Veľkú noc nechávali výbornú domácu slaninku a klobásu, ktoré rozdávali práve v tento sviatok. Jarné obdobie je silne späté s duchovnými tradíciami a najväčším sviatkom je pre nich Veľkonočná nedeľa. Na stole nechýbajú najmä tradičné tunajšie pochúťky a majú taktiež obdobu našej vianočky, keď v Maďarsku má tvar menších buchiet. Taktiež robia sladkých veľkonočných baránkov. Keďže v tejto krajine rastie v mnohých lokalitách medvedí cesnak, väčšinou sa pripravujú jedlá s jeho súčasťou.

POĽSKO

Zatiaľ čo v Maďarsku dominujú červené kvety, v Poľsku sú všade vo výzdobe zamiešané zelené lístky. Už roky si uchovávajú špeciálny spôsob zdobenia vajíčok, ktorý sa uchytil i v našich končinách. Tzv. pisanki vznikli práve v Poľsku a ide o drobný precízny hustý vzor. Rovnako ako my, i Poliaci chodia svoje jedlo posväcovať do kostolov. Veľmi dôležitým momentom sú raňajky na Veľkonočnú nedeľu, keď sa stretáva široká rodina a trávia spoločne celé doobedie. Niekedy zostávajú aj na obed a zabávajú sa tak po celý deň. Na obed sa podáva ako dezert pečený sladký baránok, ktorý tvoril hlavnú časť výzdoby tohto prestierania. Na Veľkonočný pondelok majú podobné jedlá ako mi, navyše jedia iba chutné pečené mäso. Tradičným koláčom je mazurek, keď sa na základné cesto pridávajú rôzne sladké pochúťky. Pridať môžete sušené ovocie, orechy, kondenzované mlieko a iné ozdoby.