Lekárka Zuzka, ktorá v Chorvátsku pomáhala rodine pri autonehode

Krk zafixovala synovou maľovankou

Počas cesty na dovolenku do Chorvátska zbadala na diaľnici autonehodu a keďže navôkol neboli žiadne záchranné vozidlá, ponáhľala sa zranenej rodine pomôcť. Keď bolo treba zafixovať krk golierom, použila synovu maľovanku, zranených ošetrila a rodinu upokojovala. Aj vďaka lekárke Zuzane Hanikovej, ktorá pracuje na internom oddelení Nemocnice Svet zdravia Svidník, nakoniec všetko dobre dopadlo. V zhone sa však doktorke nestihla česká rodina za pomoc v ťažkej chvíli poďakovať a tak sa ju rozhodla nájsť pomocou sociálnej siete. Ich príbeh mal pritom pol milióna zdieľaní! Po Zuzke sa snažili pátrať nielen na Facebooku, ale aj v médiách. Rodina nakoniec svidnícku lekárku našla. A ako celú situáciu prežívala Zuzka? Prinášame Vám s ňou krátky rozhovor.

Spomínate si, ako sa celá situácia udiala?  

Cestovali sme s rodinou na dovolenku do Chorvátska, do Biogradu na Moru. Išli sme celú noc. Nad ránom, asi dve hodiny cesty pred cieľom, sme si urobili na benzínovej pumpe malú prestávku, aby si manžel trochu oddýchol. Keď sme opäť vyrazili na cestu, po chvíli sme zbadali, že sa pred nami stala nehoda. Videli sme, ako z havarovaného auta vystupujú zranení. Vtedy som si uvedomila, že tam nie sú žiadne záchranné vozidlá, preto som požiadala manžela, aby zastavil. Podal mi reflexnú vestu, odstavil naše auto na krajnici a ja som sa ponáhľala k havarovanému vozidlu, aby som zistila, či je niekto zranený. Ani som nerozmýšľala nad tým, či vystúpiť alebo nie. Považovala som za samozrejmé pomôcť, keď je to v mojich silách. A to bolo.

Ako vyzeralo miesto nehody, keď ste tam prišli?

V havarovanom aute boli štyria mladí ľudia. Keď som k nim prišla, boli už takmer všetci vonku z vozidla. Mladé dievča sediace za spolujazdcom akurát vystupovalo, no hneď padlo na kolená. Mala veľké bolesti v miestach, kde ju pri náraze fixoval bezpečnostný pás, na krku, hrudníku a bruchu. Ľahla si na deku, ktorú sme našli v kufri auta a ja som palpačne, orientačne zisťovala, či nemá niečo zlomené. Sťažovala sa na bolesti krčnej chrbtice a hlavy, tak sme jej zafixovali krk golierom. Použila som pritom synovu detskú omaľovánku. Medzitým sme privolali RLP. Ďalší spolucestujúci sediaci neďaleko auta sa sťažoval na bolesti ramena. Mal zlomenú kľúčnu kosť. Rameno sme preto zafixovali trojrohou šatkou. Spolujazdca trápila bolesť hlavy po náraze airbagu, no bol pri vedomí a plne komunikoval. Šofér auta nemal vonkajšie známky zranení. Po uvedomení si celej situácie bol však v šoku. V druhom havarovanom aute žiadni zranení neboli.  Po príchode RLP som doktorku upovedomila o zdravotnom stave a zistených zraneniach. Odkomunikovala som so záchranármi, čo sa bude diať a pretlmočila to rodičom zranených súrodencov. Následne sme sa s matkou, pani Magdalénou, objali, popriali si veľa síl a rozlúčili sa.

Ako ste celú situáciu vnímali?
Snažila som sa ju hlavne dostať pod kontrolu a zhromaždiť všetkých zranených tak, aby som ich mohla sledovať, upokojiť, vysvetliť im, čo ich čaká. Potom sme už len čakali… Vtedy som vnímala ako stav, kedy musím urobiť maximum, aby boli všetci v čo najväčšej pohode a stabilizovaní. Dnes, s odstupom času, to vnímam ako veľkú skúsenosť.

Kedy Vás následne rodinka nakontaktovala?

Asi mesiac po nehode sa ku mne prostredníctvom sociálnej siete Facebook dostala správa, že rodina, ktorá prežila haváriu na diaľnici v Chorvátsku hľadá doktorku zo Slovenska, ktorá im pomohla. Spoznala som autorku tej správy, pani Magdalénu, ktorej som hneď odpísala. Bola som šťastná, že sme sa našli, lebo som na nich veľmi často myslela. Zaujímalo ma, ako dopadli a či sa nakoniec dočkali vytúženej dovolenky.

Už sa Vám niečo podobné niekedy stalo?

Bohužiaľ áno. Viackrát som sa ocitla v situácii, kedy bolo potrebné poskytnúť prvú pomoc. Nikdy som to ale nepovažovala za niečo výnimočné, ale skôr samozrejmé a v tej chvíli nevyhnutné.